Veľkonočné sviatky majú pohyblivý termín. Najviac zvykov sa viaže na veľkonočný týždeň, ktorý začína Kvetnou nedeľou, kedy sa v kostole svätia vŕbové halúzky – jaburátka. Počas veľkonočného týždňa sa nesmelo prať ani šiť. Veľkonočné obdobie je obdobím prechodu, začína sa jar, preto aj zvyky sa väčšinou spájajú s roľníckou prácou a očistou tela a príbytku – očistná moc sa pripisuje vode.
Zelený štvrtok V tento deň sa zaväzovali zvony. Tradičným jedlom bola kapusta a mladá žihľava s vajcom. Dievčence sa chodili umývať na Holešku, aby boli pekné a zdravé. Bol to aj čas vhodný na sadenie hrachu a maku. Deti chodievali na záhumnie a rapkali rapkáčmi, kto najdlhšie vydrží.
Veľký piatok Držal sa najprísnejší pôst. Pre hojnosť úrody a dlhé klasy bolo zvykom variť makové slíže. Čistenie, umývanie a upratovanie príbytku v tento deň malo zabezpečiť ochranu proti hmyzu a blchám na celý rok, aby sa v dome nedržali. Aj ľudia sa chodili umývať k potoku, aby boli zdraví. Prísne zakázané boli akékoľvek práce so zemou.
Biela sobota Posvätila sa voda a pred kostolom sa pálil Judáš. Mäso sa jedlo až po príchode z kostola, dovtedy sa dodržiaval pôst. V tento deň sa piekla baba s údeným mäsom.
Veľkonočná nedeľa Po príchode z kostola sa posvätilo jedlo novou vodou. Jedla sa údená šunka a uvarené údené mäso s chrenom a vajíčkom.
Veľkonočný pondelok Na Veľkonočný pondelok chodili mládenci šibať dievky. Oblievanie prišlo až neskôr, pôvodne sa len šibalo. Mládenci mali jeden veľký korbáč, kde im dievky uväzovali stužky. Mládencom sa za šibačku dalo vypiť, peniaze a vajíčka, vajíčko a koláč sa dávalo aj deťom. Vajíčka boli varené, zafarbené v cibuľovej šupe. Večer bola zábava. Na druhý deň chodili niektoré dievky šibať chlapcov. Počas šibania sa hovorili rôzne veršíky:
Šibi ribi, masné ribi, dávaj vajcá ot korbáča, naposledi kus koláča, kus, kus, kus ako masná hus.
Šibi ribi masné ribi, ot korbáča kus koláča, kázal Kadlec aj Kadlička, aby dali tri vajíčka, jenno biéle, dve červené uš je diévča višibané.